Zúfalo hľadela na prázdny papier pred sebou. Úloha bola zdanlivo jednoduchá, ale slová skrátka nepribúdali. Vstala a prešla k oknu. Ako má oznámiť ľuďom, že sa chce s nimi porozprávať o ich prapredkoch a rodinných tradíciach bez toho, aby ich vydesila? Možno by mohla začať s objasnením situácie, tu však hrozilo, že budú proti ich veci a odmietnu spoluprácu.
Na výhľade z okna nebolo nič zaujímavé. Dolu davy ľudí, hore tá istá modrá obloha, rovnaká ako deň predtým a deň ešte pred ním. Len dnes sa konečne objavilo zopár mliečne bielych oblakov. Chvíľu sa zabávala tým, ako sa krokodília tlama pomaly roztvárala, akoby chcela zhltnúť kačiatko plávajúce pred ním, keď sa zrazu oblak pretrhol, zmotal a zrazu hľadela na ospalého hrocha. Nad ním sa zjavil čebeľ, krídla majestátne rozprestrené. Sledujúc tieto metamorfózy v priamom prenose, nedivila sa, že v dávnych dobách si ľudia spájali mračná s bôžikmi prinášajúcimi sny. Niektorí prinášali sny mäkučké ako snehobiele chuchvalce na letnej oblohe, iní nočné mory, čo naháňali strach viac ako búrkové mračná. Neskôr, keď ľudia začali rozumieť niektorým javom prírody, tieto povesti zanikali alebo miešali sa s tými o čebľoch.
Čo zostane ľuďom teraz, keď pomaly ale isto začínajú rozumieť úlohe čebľov v prirodzenom systéme, o čom budú kolovať rozprávkové príbehy? A bol zákaz čebľov spôsobený i tým, že ľudia sa síce boja neznámeho, no ešte viac sa boja svojej neschopnosti porozumieť tomu, čo sa vlastne okolo nich deje? Ešte nedávno boli čebli priam božstvom, mali zázračné schopnosti a ľudia spokojne žili s týmto vedomím, veriac na nadprirodzené. No potom prišla veda a všetku vieru dokázala logicky vysvetliť, a na čo ešte nemala vysvetlenie, na tom práve pracovala. Toto ľudí vydesilo.
Kým takto uvažovala, aspoň jej sa tak zdalo. Vtedy si uvedomila, že vo svojich listoch sa nemusí priznávať k tomu, že hľadá pravdu na pozadí legiend, stačí ak povie mierne pozmenenú pravdu, prizná, že je čebľológ, neprizná, že je to odvetvie biológie a pod zámienkou výskumu kultúrneho vplyvu mýtov na historický vývoj krajiny, alebo niečoho podobného, už vie, ako začať a od čoho sa odraziť, si dohodne stretnutie a viac menej nenápadne z nich vytiahne presne to, čo potrebuje.
Spokojná sama so sebou si znova sadla za stôl a dala sa do písania. Jej čaj na sústredenie už takmer úplne vychladol. Nakoniec ho ani nepotrebovala, hlavnú podstatu rozlúskla aj bez neho.
Napila sa i tak, pretože jej na rozdiel od Valérie, chutil.
Na výhľade z okna nebolo nič zaujímavé. Dolu davy ľudí, hore tá istá modrá obloha, rovnaká ako deň predtým a deň ešte pred ním. Len dnes sa konečne objavilo zopár mliečne bielych oblakov. Chvíľu sa zabávala tým, ako sa krokodília tlama pomaly roztvárala, akoby chcela zhltnúť kačiatko plávajúce pred ním, keď sa zrazu oblak pretrhol, zmotal a zrazu hľadela na ospalého hrocha. Nad ním sa zjavil čebeľ, krídla majestátne rozprestrené. Sledujúc tieto metamorfózy v priamom prenose, nedivila sa, že v dávnych dobách si ľudia spájali mračná s bôžikmi prinášajúcimi sny. Niektorí prinášali sny mäkučké ako snehobiele chuchvalce na letnej oblohe, iní nočné mory, čo naháňali strach viac ako búrkové mračná. Neskôr, keď ľudia začali rozumieť niektorým javom prírody, tieto povesti zanikali alebo miešali sa s tými o čebľoch.
Čo zostane ľuďom teraz, keď pomaly ale isto začínajú rozumieť úlohe čebľov v prirodzenom systéme, o čom budú kolovať rozprávkové príbehy? A bol zákaz čebľov spôsobený i tým, že ľudia sa síce boja neznámeho, no ešte viac sa boja svojej neschopnosti porozumieť tomu, čo sa vlastne okolo nich deje? Ešte nedávno boli čebli priam božstvom, mali zázračné schopnosti a ľudia spokojne žili s týmto vedomím, veriac na nadprirodzené. No potom prišla veda a všetku vieru dokázala logicky vysvetliť, a na čo ešte nemala vysvetlenie, na tom práve pracovala. Toto ľudí vydesilo.
Kým takto uvažovala, aspoň jej sa tak zdalo. Vtedy si uvedomila, že vo svojich listoch sa nemusí priznávať k tomu, že hľadá pravdu na pozadí legiend, stačí ak povie mierne pozmenenú pravdu, prizná, že je čebľológ, neprizná, že je to odvetvie biológie a pod zámienkou výskumu kultúrneho vplyvu mýtov na historický vývoj krajiny, alebo niečoho podobného, už vie, ako začať a od čoho sa odraziť, si dohodne stretnutie a viac menej nenápadne z nich vytiahne presne to, čo potrebuje.
Spokojná sama so sebou si znova sadla za stôl a dala sa do písania. Jej čaj na sústredenie už takmer úplne vychladol. Nakoniec ho ani nepotrebovala, hlavnú podstatu rozlúskla aj bez neho.
Napila sa i tak, pretože jej na rozdiel od Valérie, chutil.
